FOLK po slovensky

Slovenský folk prvej polovice osemdesiatych rokov možno s plným vedomím širších súvislostí i priamych väzieb označiť ako samostatný, vyšpecifikovaný a svojbytný žáner populárnej hudby. Jeho vznik a rozvoj sa musí nutne inšpirovať tvorbou slovenských, českých i zahraničných interpretov. Vývoj folku navyše úzko súvisí s vývojom malých javiskových foriem slovenského divadla... Smiech je jednou z hlavných kompenzačných potrieb človeka. Ak sa ním šetrí, alebo naopak plytvá, príde neskoro. Slovenský jazyk sa dlho vyhýbal smiechu. Popísať smiešne situácie, vložiť ich do príbehov, to áno, ale absorbovať smiech, dostať ho priamo medzi slabiky, napraviť ním slová, to nám akosi nešlo. A práve pesnička je okrem divadla a literatúry tým najlepším prostriedkom na pašovanie smiechu do slov.

V polovici sedemdesiatych rokov patril k najznámejším pesničkárom a recitátorom slovných gagov v bratislavských vysokoškolských kluboch Dušan Valúch. Bolo to obdobie výraznej aktualizácie slovenského folku najmä preto, že vysokoškolské kluby sa stali pódiami pre časté recitály českých pesničkárov.....

Nechcem tým naznačovať, že sa k nám dostal výlučne prostredníctvom českých pesničkárov, ale táto tradícia je nám najbližšia a navyše s ňou máme dostatočne rozsiahly a pravidelný kontakt.

A tak sa z Hammelových a Vargových Zvonkov, Homolovej balád, vplyvu pražských pesničkárov, zázemia divadiel malých foriem, ale aj ostatných vplyvov - Mitchellová, Donovan, Okudžava, Vysockij, Brassens ... a čo je možno najdôležitejšie, v prostredí už naozaj veľkomestskej Bratislavy vykryštalizovala pôvodná slovenská folková tvorba zastúpená v prvom rade pesničkami folkového združenia Slnovrat. Preto môžeme druhú polovicu sedemdesiatych rokov označiť za obdobie ukončenia procesu vývoja moderného slovenského folku, keď sa jazyk i názory z pódia zhodli s jazykom i názormi hľadiska a čo je najdôležitejšie, takáto tvorivá výpoveď získala určitú definovateľnú úroveň.

V číslach prinieslo päť rokov trvania Slnovratu čosi cez štyristo pôvodných pesničiek: každá z nich vychádza z princípu autorsko-interpretačnej reflexie na okolie. Ivan Hoffman, Miloš Janoušek, Július Kazimír, Pal'o Malovič, Martin Mašek, Peter Michalovič a Dušan Valúch vytvárajú silnú bázu autorských osobností a ich sústredené úsilie dokázalo dať slovenskej pesničke rozmery, ktoré výrazne presahujú potreby bežného spotrebného tovaru. Možno ich položiť do akejkoľvek životnej situácie a nebudú ju urážať ani banalitou, ani prílišnou prešpekulovatel'nost'ou. Je to tvorba ako každá iná a zaslúži si rovnakú pozornosť ako náročná literatúra či film. Nemusí vždy lákať na prvé počutie (hoci v mnohých prípadoch to bravúrne dokáže, stačí spomenúť Valúchove Hodiny, Kazimírovu Rubikovu kocku či Janouškov Prvý let a desiatky ďalších), no postupne pri úvahách nad pesničkami vyplavia návraty k nim stále ďalšie a ďalšie možnosti vnímania a chápania, ktoré sú rovnako významné ako ten prvý, okamžite evidovaný sled. Všetci z členov Slnovratu majú príbuzný prístup k tvorbe. Je založený na vedomom premknutí sa skutočnosťou a jej postupnou transformáciou do poetickej vízie podloženej hudbou. Každý takýto výrez skutočnosti nadobúda umelecké opodstatnenie, ak sa s ním divák dokáže stotožniť. Tu sa stretávame s vari najdôležitejším predmetom pesničkárskej tvorby, pretože spôsoby stotožnenia diváka s interpretom môžu byť rôzne. Remeselne zvládnutým spevom, keď sa podčiarkne ľúbivosť hlasu, poslucháč len veľmi ťažko rozlíši, či obsah piesne dáva nejaký zmysel, alebo nie.

Pri počúvaní Slnovratu možno mať niekedy aj výhrady: jeho členom občas chýba istota prejavu, nie vždy majú na pódiu svoj deň; ale každý, kto počúva ich pesničky, hneď spozná, že to, o čom spievajú, je skutočné a príbehy, z ktorých vychádzajú, sú zažité. Valúch pracuje ako inžinier v Slovnafte. Keď U Rolanda spieva svoju Nočnú smenu, rezonuje s ním tých sto poslucháčov z malého klubu rovnako ako dvetisíc ľudí na Folkfóre v bratislavskom PKO a zmysel takejto rezonancie ďaleko presahuje hranice zábavy.

Slnovrat si väčšina poslucháčov uvedomuje ako jeden kompaktný celok spôsobom, akým sa uvažuje o rockovej skupine. Treba si však neustále pripomínať, že tu ide o sedem rôznych, samostatne tvoriacich osobností, ktoré názov Slnovrat združuje výlučne na názorovej báze. Interpretačné spôsoby si každý z nich volí samostatne a nezávisle. Z hľadiska pojmov je Slnovrat svojou prácou bližší kolektívnym snaženiam známym skôr z výtvarného umenia. Za päť rokov trvania prešiel každý z členov Slnovratu vlastnými cestami formálnych i obsahových zmien, no ich celkový smer ostal jednotný.

Ivan Hoffman sa snaží preniknúť' až na dno individuálneho zážitku a pri piesňových záznamoch zo svojich citových a intelektuálnych ciest sa nevyhýba ani tým najdôvernejším zdôvereniam. Spôsobom autoreflexie a obnaženou otvorenosťou pripomína Joni Mitchellovú. Prekvapuje svojou citlivosťou, s akou dokáže hovoriť o intímnych a zraniteľných miestach ľudskej duše. Jeho neutíchajúca snaha hľadať a nachádzať hlbší zmysel vo všetkom, čím sa podieľame na okolitom dianí, hovorí o miere zodpovednosti každého z nás. Ivan začal okrem vlastných recitálov najnovšie spolupracovať s Milošom Janouškom a Zuzanou Homolovou v triu, od ktorého môžeme veľa očakávať.

Miloš Janoušek prešiel za tých päť rokov búrlivým vnútorným vývojom: začal intenzívnejšie písať hudbu pre divadlá malých javiskových foriem, prejavuje sa ako hudobný publicista, zdokonalil sa v hre na gitare až na úroveň našich najlepších folkových hudobníkov. Spolu so Zuzanou Homolovou a Ivanom Hoffmanom vytvoril folkové trio a - k veľkému zármutku milovníkov veselých pesničiek - prestal písať dielka typu Zberných surovín, Prvého letu či Slnko je tu. Smútok za touto častou jeho tvorby kompenzujú skladby typu Topil sa kôň - monumentálne fresky, ktoré posúvajú zmysel pesničky do nadčasových súvislostí.

Duo Kazimír - Lachký sa časom rozpadlo: možno v prospech Jula Kazimíra, ktorý bol takto donútený k sólovému prejavu. Tento milovník melodických popevkov, ktoré dvojhlasné vokály ešte zvýrazňovali, sa tak dostal do civilnejšej, výrazovo pôsobivejšej polohy. V nej tvorí kontrast textu s melódiou správne napätie a na diváka pôsobí Kazimír ako človek s nadhľadom, ale zároveň aj zaujatím. Človek, ktorému nič ľudské nie je ľahostajné.

Nadhľad, ba až ironicky myslené "c' est la vie" patrí k základnej forme pesničkárskeho postoja Paľa Maloviča. Svoje sprvoti sólové vystúpenia rozšíril o ďalších hudobníkov, z ktorých na pódiu najčastejšie vidno huslistu Milana Tedlu a basmandolinistu Fedora Frešu: virtuozita obidvoch spoluhráčov umožňuje Malovičovi vytvárať parodické situácie a spoza ich niekedy až neviazanej atmosféry pozrieť sústredeným okom skeptika; pritom zamrazí poznanie, že nie všetko je až také smiešne, ako vyzerá.

Najmladším a najnovším členom Slnovratu je čerstvý absolvent štúdia architektúry Martin Mašek. Na pravidelných koncertoch združenia začal účinkovať na jeseň minulého roku. Citlivý, so zmyslom pre poetickú drobnokresbu je sľubným prínosom našej folkovej scény. Peter Michalovič ostal v svojej tvorbe na prvý pohľad pri metóde bežnej v jeho vlastnej sociologickej praxi. Vyberá si útržok skutočnosti, zážitok či drobný príbeh, obracia ho a skúma pod viacerými zornými uhlami. Podáva ho v takej podobe, aby sme ho mohli zo všetkých strán vnímať. A toto všetko robí tak, že cez mozaiku reality hovorí o svojom vnútre. Tento rozmer jeho pesničiek poslucháč však objaví až po ich niekoľkonásobnom vypočutí.

Dušan Valúch patrí k tým autorom, ktorí dokážu s jazykom pesničky narábať skutočne štýlotvorným spôsobom. Dokonale poučený skúsenosťami z počúvania českých či slovenských autorov robí pesničky v slovenskom kontexte úplne nové, spôsobom práce so slovom, obsahom i pointou. Texty podčiarkuje jednoduchou, mierne džezovo znejúcou gitarou, pri čom mu vynikajúco sekunduje spoluhráč na klarinet, saxofón a zobcové flauty Karol Svozil. Výsledok je nádherne komunikatívny, plný vtipu i nostalgie zároveň. Pri počúvaní Valúchových piesní môže poslucháč prežiť ten jedinečný pocit smiechu cez slzy, ktorý poznáme z humoru Chaplinových filmov. Momentky členov Slnovratu len dokresľujú celkovú problematiku folkovej tvorby na Slovensku a ich význam zvýrazní dôkladnejší pohľad na každého zvlášť'. Je treba len dúfať, že zatiaľ' vo vydavateľstve Opus im konečne vyjde dlho očakávaná LP-platňa.

Ladislav Snopko (Populár 10/1984)